Informáciu o tom, že jedine murovaný dom je správna voľba, si nosíme zakorenenú hlboko v podvedomí už od detstva, poučení z rozprávky o troch prasiatkach. Keby v čase jej vzniku existovali montované domy, štvrté prasiatko by už obývalo svoj domček, kým by tretie čakalo na vyzretie mokrých procesov.
Prednosťou „montovačiek“ je totiž jednoduchá, rýchla a čistá výstavba s vysokou presnosťou. Drevostavba sa vyskladá na základovú dosku ako stavebnica z obvodových stien, priečok, zo strechy a z ostatných stavebných prvkov, ktoré boli vopred vyhotovené presne na mieru vo výrobnej hale.
Stavať preto možno po celý rok bez ohľadu na počasie. Niektoré firmy ponúkajú prefabrikované obvodové steny s osadenými oknami. V takom prípade môžete postaviť hrubú stavbu menšieho rodinného domu už za pár dní a týždeň nato začať kúriť. Podľa náročnosti projektu sa odhaduje čas od začiatku výstavby po odovzdanie do užívania približne jeden až štyri mesiace.
V porovnaní s klasickou stavbou vám montovaný dom vďaka suchým procesom ušetrí čas, užšie obvodové steny zas zväčšia úžitkovú plochu. Pri osádzaní rozvodov nie je potrebné sekať, väčšina panelov má na to vopred vyfrézované trate podľa projektovej dokumentácie. A hlavne, ihneď po dokončení prác je dom obývateľný bez nutnosti vetrania a dozrievania stavby.
Výstavbu montovaného domu zverte do rúk len profesionálnej firme, najlepšie s certifikátom na jej montáž. Obzvlášť ak chcete dosiahnuť pasívny štandard, precíznosť každého detailu je na prvom mieste. Na odborníkov radšej nechajte aj uchytenie ťažšieho nábytku alebo kotla do steny, aby ste trafili do nosnej časti konštrukcie a neporušili izolácie. Malá nevýhoda je, že nemôžete vŕtať do stien hocikde ako v murovanej stavbe.
Ak sa rozhodnete pre stavbu montovaného domu, preverte si, či je váš pozemok dobre prístupný aj pre kamión na dovezenie prefabrikovaných panelov a tiež žeriav, pomocou ktorého sa panely osádzajú na základovú dosku. V prípade, že máte pozemok vo svahovitom teréne, s montovanou stavbou počítajte len nad úrovňou terénu.
Výrobcovia a projektanti sa snažia neustále optimalizovať a inovovať skladby a vzájomné spoje jednotlivých sendvičových panelov, aby sa pri montáži maximálne eliminoval vznik tepelných mostov. Tak sa za posledné roky rozrástla aj ponuka konštrukcií montovaných domov s požiadavkou na dosiahnutie energeticky pasívneho štandardu. V zásade sa skladajú z nosnej, inštalačnej a izolačnej vrstvy, pričom niektorí výrobcovia už minimálne dve vrstvy skĺbili do jednej, čím ušetrili centimetre na finálnej hrúbke obvodových stien. V ponuke nájdete napríklad panelové prefabrikáty, ktoré tvoria drevené nosné rámy z KVH hranolov, v ktorých je medzi dvoma vrstvami veľkoplošných dosiek uložená vnútorná tepelná izolácia. Tú môže tvoriť fúkaná celulóza, slama alebo minerálna vlna.Iný príklad veľkoformátových panelov na výstavbu montovaných drevostavieb sú CLT panely, z anglického „crosslaminatedtimber“, ktoré sú z masívneho dreva vrstveného krížom.
Na túto tému by sa dalo polemizovať. Ide najmä o dlhodobú investíciu do kvalitného bývania so zdravou klímou, ktoré vám zabezpečí vyšší komfort a dlhodobo nízke prevádzkové náklady. Treba si uvedomiť, že aj keď bude návratnosť vstupných investícií do montovaného energeticky pasívneho domu o päť až desať rokov dlhšia ako pri štandardnej stavbe, EPD si na trhu nehnuteľností zachová vyššiu hodnotu.
Viete, že...
... na Slovensku je zatiaľ povolená výstavba montovaných drevostavieb len do výšky dvoch nadzemných podlaží? V zahraničí je to o dve až štyri poschodia viac.
Autor: Pekné Bývanie/ Inéz BÚCI
Otázka domu je pre každého jednou z najosobnejších; je to miesto, kde trávime spolu so svojou rodinou nielen väčšinu svojho života, ale zároveň ho chceme vnímať ako útočisko. Je preto pochopiteľné, že sa každý budúci majiteľ snaží, aby bol jeho dom čo najkvalitnejší – samozrejme v rámci jeho finančných možností, čo býva pri rozhodovaní o jeho druhu často kľúčovým faktorom. Murovaný dom zostane vždy klasikou, avšak jeho výstavba si vyžaduje nielen veľa financií a práce, ale i pomerne dlhý čas. Alternatívou je montovaný dom, ktorý už síce nemožno považovať za novinku, ale stále sme si naň akosi úplne „nezvykli“. Poďme sa teda bližšie pozrieť, čo tento pojem znamená a čo môže užívateľovi v porovnaní s klasickou stavbou ponúknuť.
Je to verzia, ktorá potencionálnych záujemcov láka najmä cenou, ktorej klasický murovaný dom nemôže konkurovať; pritom je to nielen ekonomicky výhodný variant, ale jeho výstavba trvá nepomerne kratšie a vyžaduje si aj podstatne menej námahy. V podstate je to z istého uhla pohľadu, najmä čo sa týka ceny, niečo medzi murovaným domom a panelákovým bytom. Toto býva rozhodujúcim argumentom pre množstvo ľudí nielen z pohľadu výšky hotovosti, ktorú dokážu dať „dohromady“, ale najmä pri otázke úveru – vo výške potrebnej na kúpu či stavbu klasického domu ho mnoho žiadateľov jednoducho nedostane. Ak sa na to pozrieme z pohľadu súčasnej neutešenej situácie vo svete financií, keď banky skúmajú a posudzujú žiadateľov o úvery omnoho prísnejšie, ako to bolo pred pár rokmi, je jasné, že i pôžičky na sto percent ceny nehnuteľnosti sú minulosťou. Z týchto dôvodov sa kritérium ceny posúva z dôležitého na rozhodujúce.
Výhodou i nevýhodou môže byť fakt, že tento typ domu si musíme celý objednať; absentuje tu možnosť vlastnej sebarealizácie, čo nemusí byť každému „po chuti“, aj keď vo všeobecnosti tento fakt veľká väčšina záujemcov ocení. Vo všeobecnosti však možno povedať, že to, čo môže z tohto pohľadu chýbať, nie je práca, ale možnosť dať svojmu domu tvár podľa vlastnej predstavy. Nie u všetkých firiem, u ktorých si záujemca môže montovaný dom objednať, to musí byť pravidlom.
Všetky jeho časti sa vyrábajú v stavebných firmách; potom sa na stavbe osadia do základov. Po spodnej časti prídu na rad obvodové steny, dvere a strecha, nasledujú inštalácie a povrchové úpravy. Konštrukcia (základ) môže byť z dreva, ale i z panelov či tehál. Najprv sa vyhotoví základová doska, nareže sa materiál podľa plánu, zmontuje sa do konštrukcie a stavba sa oplášti. Objednávateľ tieto úkony zväčša len sleduje a nemusí sa na nich, ako sme si už povedali, fyzicky podieľať.
Ponuka je už v tejto oblasti pomerne široká; nezaškodí preto oboznámiť sa s ňou čo najdôkladnejšie s dôrazom na referencie. Keď si záujemca firmu vyberie a osloví ju, nasleduje technická a projektová dokumentácia a vybavovanie stavebného povolenia. Pri tomto kroku je tiež vhodné oboznámiť sa s okolím a snažiť sa o takú vizualizáciu, ktorá by rozumne korešpondovala s ostatnými stavbami. Vždy je preto rozumné spoľahnúť sa nielen na vlastný úsudok, ale aj na rady architekta.
Doposiaľ sme v rámci výhod pri tomto type domu spomínali najmä cenu; okrem nej však možno uviesť ďalší rad pozitívnych aspektov. Je to nezanedbateľná úspora času v porovnaní so stavbou klasického domu (keďže odpadajú všetky mokré procesy), veľmi dobrý tepelný odpor stien, ich takmer polovičná hrúbka v porovnaní s klasickou stenou, čo zväčšuje úžitkovú plochu pozemku, energetická úspora a ekologická nezávadnosť. Aj keď si totiž nezvolíme ten najekologickejší materiál, veľkým plusom je, že sa stavia bez použitia chemických spojov. Znamená to nielen šetrnosť k životnému prostrediu, ale najmä k zdraviu obyvateľov.
Taktiež „poteší“ fakt, že rozvody elektriny, vody a kanalizácie sú už zabudované v jednotlivých dielcoch; nie je teda potrebné sekanie ako pri klasických stenách. Rovnako pozitívna je aj absencia tepelných mostov a tiež fakt, že takáto stavba minimálne „sadá“, a ak aj áno, tak celistvo.
Najväčšou nevýhodou sú paradoxne predsudky, ktoré síce pomaly ustupujú, avšak bude to ešte predstavovať zrejme dlhý proces – v tejto oblasti výrazne zaostávame za zahraničím. Nedôvera pramení najmä z mylnej predstavy, že steny montovaného domu nie sú dostatočne pevné. Možno je pravdou, že prvé montované domy mali čo zlepšovať, avšak odvtedy sa veľa zmenilo a montované domy prechádzajú množstvom testov kvality, ktoré by potencionálnych záujemcov nemali nechať na pochybách.
Ďalším faktom, s ktorým má množstvo záujemcov problém, je už spomenutý tzv. fabrikový vzhľad – montované domy sa od seba veľmi nelíšia a fantázia budúceho majiteľa sa nemá ako uplatniť. Závisí to však, samozrejme, od konkrétnej firmy.
S touto nevýhodou sa spája ďalšia – lokalitu, v ktorej bude náš dom stáť, si vyberáme podľa lukrativity, ceny a podobných faktorov, avšak málokto sa v danom okamihu zamyslí nad tým, ako jeho budúci dom zapadne do okolia. Keď sa pustíme do klasickej stavby, môžeme jej konečný vzhľad počas stavby „doťahovať“, čo sa pri objednaní montovaného domu nedá - minimálne nie tak pružne a do takej miery, ako keď staviame sami.
Takisto môže chýbať akumulačná vrstva na zachytávanie tepla – tu pomôže kombinácia s murovaním (steny, podlaha). Ak je takéto riešenie nutné, samozrejme neplatí vyššie spomenutá výhoda, podľa ktorej odpadajú všetky mokré procesy.
Ako vidíme, klady a zápory vyjdú z pohľadu náročného záujemcu asi na rovnako – je to však individuálne, keďže niekomu záleží najmä na cene, niekomu zas na čase a inému na klasike. Všeobecne sa teda lepší a horší variant vybrať nedá – montované domy ako také však majú zaiste pred sebou slušnú budúcnosť.
Autor: Mgr. Katarína Macková
KTN: 20/11
viac v relácii Reality na TA3
Pôsobivé, ekologické, úsporné, prírodné... Aj takýmito superlatívmi sa označujú moderné drevené montované domy. A nielen preto, že drevo je už po dlhé roky žiadaným stavebným materiálom.
História montovaných domov z dreva siaha až do prvej polovice 17. storočia, kedy zruční stolári a remeselníci na území starého Anglicka začali s výrobou akýchsi panelov s otvormi, z ktorých sa dal postaviť jednoduchý príbytok. Trvalo však ďalších 300 rokov, kým takáto možnosť stavby domov našila komerčné využitie.
Začiatkom 20.storočia bol spôsob montovania drevených domov na hony vzdialený tomu dnešnému. Budúci majiteľ totiž v mnohých prípadoch dostal „zásielku“, obsahujúcu až 30 000 kusov skladačky svojho budúceho obydlia aj s podrobným manuálom, ako z nich postaviť obývateľný dom. Tento spôsob sa však javil, ako nereálny a tak k skladačke začali výrobcovia „pribaľovať“ pracovníkov, ktorí montovaný drevený dom zložili. Kvôli zvýšenej cene za prácu sa ani tento spôsob neujal. Ešte pred rokom 1910 však prišiel zlom. Rozmach automobilového priemyslu zapríčinil nielen oveľa ľahší spôsob prepravy jednotlivých dielov montovaných drevených domov do miesta určenia, ale aj dopyt po stavebných pozemkoch mimo miest ktoré začali s vidiekom spájať cesty pre automobily. Odrazu nebola vzdialenosť prekážkou. Robotníci, pracujúci v továrňach, baniach a pri ťažbe železnej rudy zas chceli mať do práce čo najbližšie a tak stavba lacných montovaných domov z dreva zažila prudký rozmach.
Nízke náklady na bývanie lákali tisíce ľudí na takýto druh stavby. Už v tých rokoch bolo bežné, že drevené montované domy sa vyrábali vo výrobných linkách. Ich súčasťou boli napríklad pevne osadené skrine už pri výrobe (predchodcovia dnešných vstavaných skríň), tiež skrytá elektroinštalácia, či okná osadené priamo v továrni. Kvôli slabej bezpečnostnej stránke výroby montovaných drevených domov a následnom zvýšení počtu požiarov v nich (hlavne kvôli kúreniu) sa ich výroba po druhej svetovej vojne obmedzila a použitie dreva začalo byť pomaly vytláčané nehorľavými panelmi. V posledných desaťročiach sa však montované drevené domy vrátili s nebývalým úspechom na trh.
Dnešné moderné montované drevostavby sa od ich predchodcov líšia tak po technicko – technologickej, ako aj po ekologickej stránke. Stále si síce pod týmto názvom môžeme predstaviť dom, ktorého obvodové steny, priečky, strecha a iné stavebné prvky sú vyrábané vo výrobnej hale a neskôr distribuované a následne montované na vopred pripravenú základovú dosku.
Pribudol však jeden neprehliadnuteľný fakt. V mnohých prípadoch nie je možné rozoznať, že ide o montovaný drevený dom a nie murovanú stavbu a to ani pri pohľade zvonku, ani pri pohľade z vnútra. Je to hlavne v prípadoch, ak sa na výstavbu príbytku používajú takzvané sendvičové drevené panely. Ide o drevené nosné rámy, v ktorých je medzi dvoma vrstvami veľkoplošných dosiek uložená vnútorná tepelná izolácia.
Prierez sendvičového panela pri pohľade z vonkajšej (exteriérovej) strany býva najčastejšie takýto: Silikátová vonkajšia omietka – minerálna fasádna izolácia – drevovláknitá doska – minerálna tepelná izolácia – pozdĺžne nosné hranoly (lepené) – drevoštiepková doska (ekologická) – rošt – minerálna izolácia – sadrokartónová doska. Tieto časti tvoria ucelený celok, ktorý má tie najlepšie tepelné, zvukové aj ekologické vlastnosti. V montovaných drevených domoch sa z týchto panelov vyrábajú aj vnútorné priečky, od najbežnejších až po tie najzložitejšie s dôrazom na akustickú izoláciu a požiarnu odolnosť dreveného montovaného domu.
Priaznivé technické parametre tak predurčujú tento typ montovaného domu na dosiahnutie nízkoenergetického a tiež energeticky pasívneho štandardu za prijateľnú cenu. Z týchto hlavných dôvodov je v súčasnosti jedným z najpopulárnejších možností získať v krátkom čase moderné a kvalitné bývanie vo svojom vlastnom rodinnom dome.